News Audio Video Interviews Profiles Releases Reports Reviews

* * * * * * * * * Q-Unique Interview * * * * * * * *

15.01.2011

Autor: IZM | V rubrice: Hiphop, Hiphop / Interviews |

Reprezentant New Yorského rapového podsvetia, Q-Unique z party Arsonists sa v hre pohybuje už nejaký ten piatok a popri nespočetnom množstve projektov v ktorých mal za tie roky prsty, si razí cestu i ako sólo raper. Prednedávnom sa do obehu dostala jeho druhá sólo doska nazvaná Between Heaven and Hell a preto bolo jasnou volbou poriadne ho vyspovedať…

Zdar Q. Úplne prvý krát som ťa zaznamenal vo videu „14 years of rap“ vzdávajúcom hold legendary relácii Graffiti Rock z 80s. Necro je tam ešte úplne mladé ucho, Ill Bill ako štíhly chalanisko…možeš povedať niečo o týchto časoch?

Boli to naše začiatky. Nezávislá hudobná scéna bola v tej dobe velmi silná, každú dosku ktorú sme vydali sme predávali na kvantá a robil sme nonstop nejaké turné. Ľudia si hudbu vážili a celkovo ta atmosféra okolo toho všetkého bola diametrálne odlišná ako je tomu dnes. Keď už ho spomínaš, tak musím povedať že konkrétne song „14 years of rap“ je jeden z mojich all-time favorites, dodnes ho pravidelné hrávam na koncertoch.

Na začiatku tvojej kariéry si bol členom legendárnej breakdance party Rock Steady Crew. Kedy nastal ten zvrat že si prešiel od b-boyingu k mikrofónu?

Kámo, ale ja som nebol v RSC ako b-boy ! Do party ma zobrali ako emceeho, Rock Steady street performances boli komplexné. Jeden homie (beatboxer) dával beat, trebárs ja alebo niekto ďalší z fellákov sme rapovali a b-boys robili svoju vec. Bol to hip-hop v jeho čírej podobe. Profesionálnemu emceeingu som sa venoval od roku 1988. Ale v skutočnosti som bol súčasťou hip-hopovej kultúry už od mojich deviatich rokov.

Krátko po vydaní prvého singlu „The Session“ dostala Vaša parta (vtedy ešte pod menom Buschwick Bomb Squad) viacero ponúk od nahrávacích spoločností. Krátko na to vznikli Arsonists. Aký je rozdiel medzi robením rapu vtedy a dnes?

Základný rozdiel je, že ako člen kapely musíš robiť kompromisy a vždy nájsť zhodu s ostatnými členmi kapely. Teraz keď si idem sólo, robím iba to čo chcem ja sám a nemusím sa na nikoho obzerať, nikoho sa pýtať na jeho názor. Teraz nemám žiadne obmedzenia. Zároveň je tu tá vec, že technológie sa totálne zmenily, je ovela lahšie robiť hudbu v dnešnej dobe vďaka počítačom. Je to priam neskutočné aký pokrok sa udial za tých pár rokov.

I po tolkých rokoch na scéne stále robíš svoju vec. Čo pre teba v tvojom živote vlastne znamená rap?

Je to pre mňa v prvom rade obrovská výzva, vynikajúca vec, pretože mám možnosť podeliť sa o moje životné skúsenosti a názory so svetom a moji fans ma za to miluju.

Na nete som náhodou objavil informáciu že si bol i členom party C+C Music Factory (discopop). Ako si sa k tomu dostal?

Homie Crazy Legs z Rock Stedy Crew to má na svedomí, v tých dobách to bol práve on kto vyvíjal najvačšiu snahu aby som získal record deal, toto bol jeden z kšeftov do ktorých ma dotiahol aby som si mohol zarobiť nejaké peniaze a hlavne aby som nabral nové skúsenosti. Priznávam, že to nebol zrovna moj štýl muziky ale ja rešpektujem všetky formy hudby a hlavne som vďačný za každú novú skúsenosť. Bolo to ale pre mňa skutočne zložité, až do tej miery že som mi musel s písaním textov pomáhať jeden z členov kapely. Moj štýl bol vždy underground a toto bola popová kapela. Mal som fakt obrovské problémy napísať text, ktorý by sa hodil do ich tvorby. Hahaaa

Ďalší projekt na ktorom si sa podielal bolo Atari Teenage Riot čo je naprosto šialená cyber-punková zážitosť. Ako si sa dostal k tejto spolupráci?

S členmi tohto zoskúpenia sme sa stretli počas europského turné Arsonists keď sme hrali v Nemecku. Pozvali nás po koncerte k ním do štúdiu aby sme očekovali ich muziku a podebatili o nejakej spolupráci. Nejakú dobu na to sa objavili v New Yorku kde sme nahrali ten song.

Je evidentné že nemáš v hudbe absolutne žiadne mantinely. Akú muziku počúvaš vo svojom volnom čase?

V prvom rade je to spústa rockovej muziky a metalu, potom nejaký hip-hop a samozrejme nesmrtelné klasiky ako Beatles, The Who, Led Zeppelin a Rolling Stones. Mám rád všetky hudobné žánre, záleží len na tom akú mám zrovna náladu. To je smerodatné pri výbere toho, čo si zrovna pustím…

Tým sa dostávame ku tvojemu street metalovému projektu StillWell…

Yeah, to je vec na ktorú sa momentálne zameriavam najviac. Tvoríme ju ja, Fieldy z Kornu na gytare, Wuv z P.O.D. na bicích a basák Spider. Naša spoločná tvorba je velmi odlišná od toho, na čo sú ludia odo mňa zvyknutý, pretože v kapele moc nerapuje, prevažne spievam. Musím ale povedať, že milujem túto kapelu, úplne mi zmenila život !

Niektoré noviny označili Arsonists ako jednu z najlepších koncertných kapiel v hip-hope celkovo. Ako ste získali takýto prívlastok?

Kámo, základom je vela, ale fakt vela skúseností nabratých za tie roky na stejdži. Musíš sa naučiť ako ovládnuť publikum, je za tým vela cviku a fantázie ale potom to skutočne stojí za to. Každý koncert je potom ako rituál, velká údalosť na ktorú tak ľahko nezabudnem ani ja ani ludia v publiku.

Čo fanúšikovia? Zmenili sa od 90s?

Pokial sa bavíme o fanúšikoch, ktorý chodia na hip-hopové koncerty tak pre mňa je to stále to samé, pribudlo síce vela nových tvárí ale stále chcú to isté…real hip-hop.

Ok. Máš čerstvo vonku tvoj nový album „Between Heaven and Hell“. Čo od neho možme očakávať?

Na doske nájde veľa rapovej muziky v klasickom štýle, nasraté boombap beaty a real lyrics založené na mojich skúsenostiach zo života, čakaj fakt tvrdé produkcie a vražedné featurings. S album som velmi spokojný a dúfam, že ho ocenia aj moji fans.

Na doske mimo iného spomínaš i tvojho malého syna. Nie je trošku problém byť dobrým otcom a zároveň cestovať po svete ako raper?

Nie, nerobí mi to absolutne žiadny problém, uistil som sa že mám so svojim synom velmi dobrý vzťah, starám sa neustále o to aby mal všetko čo potrebuje k spokojnému životu, chodí na vynikajúcu školu, je dobrý študent, hrá na dva hudobné nástroje, hrá baseball, myslím že je to velmi šťastné decko a som si istý že velmi dobre vie, že nech sa deje čo sa deje, vždy tu pre neho budem.

Tvoj prvý album bol vydaný pod Uncle Howie Records. Druhý však už nie. Prečo?

Tak za prvé, som už v hre tak dlho že som došiel do bodu kedy som vďaka skúsenostiam schopný ošéfovať si kompletne všetky veci úplne sám a postarať sa o seba bez pomoci druhých, samozrejme že človek má okolo seba priatelov ktorý mu radi pomožu keď treba, ale momentálne sa má situácia tak, že labelov je stále menej, zvažujú každú korunu ktorú vrazia do projektov a myslím že Fatbeats boli najlepšou možnou volbou pre mňa a moju muziku.

Stále si ale rodina s Uncle Howie a Psycho Logical crew predpokladám. Chalani ti aj hosťujú na novej doske…

Áno, samozrejme. Stále sme ako jedna rodina, Necro na mojej novej doske produkoval, Mr. Hyde spravil so mnou song a takisto Ill Bill dostal priestor v jednom tracku.

Nemáte v pláne do budúcnosti nejaký spoločný projekt?

Záleží od toho s kým menovite by ta spolupráca mala byť, musí to dávať nejaký zmysel.

A čo tvoje sólo plány? Čo od teba možme do budúcnosti očakávať?

Iba hudbu, to je to čo robím, je to celý moj život. Ako Q-Unique sa chystám vydať dosku s raritnými demami nazvanú „Throwback“ a po nej chcem spraviť album zhrňujúce moje spolupráce a hosťovačky u iných ľudí zo scény. Takisto sa priprav, že už čoskoro uzrie svetlo sveta i nový album mojej kapely StillWell.

Ok. Ďakujem za tvoj čas man.

Ja ti ďakujem za rozhovor a ďakujem všetkym mojim fans za podporu. Nájdete ma na www.q-unique.com. Mier